Lípia sladká tzv. " aztécky cukor " (Lippia dulcis L.)
Lípia je atraktívna úžitková rastlina, ktorú pestovali už Mayovia a Aztékovia v predkolumbovskom Mexiku, kde je už generáciami miestnych obyvateľov používaná ako sladidlo a zároveň ako liek pri ochorení dýchacích ciest.
Zvykne sa nazývať aj aztécky cukor. Lípia sladká môže smelo súperiť so známejšou stéviou. Listy a stopky lípie totiž obsahujú hernandulcín, zlúčeninu, ktorá je 1000 krát sladšia ako cukor, a asi trikrát sladšia ako steviozid zo stévie.
Rastlina Lippia Dulcis je zdrojom hernandulcinu, čo je prvý známý intenzivne sladivý sesquiterpenoid. Prvá zmienka o rastline pochádza z dôb kolonizácie dnešného Mexika. Rastlina začala byť koncom 19. storočia využívaná ako oficiálny liek na kašel a bronchitidu. Iné zdroje uvádzajú liečivé účinky i na astmu, nachladenie či koliku. Najsladšie (až extrémne sladké) sú na rastline listy. Tie sa môžu konzumovať priamo ako „sladkosť“.
Vytvára drobné malé kvietky, ktoré sú samoopelivé. Rastlina je 1000 sladšia než cukor, ale obsahuje tiež veľké množstvo gáfru. Preto nemôže byť na rozdiel od Stévie používaná priamo ako náhrada cukru. ( Používame ju občas, ako zmenu pri sladení.... všetkého veľa škodí ).
Je to rýchlo rastúca, mierne popínavá rastlina, má malé biele kvety. Najkrajšie vyniká zavesená v koši. Dorastá do výšky až 25 cm a tvorí až metrové previsy.
Treba ju dostatočne zalievať a umiestniť ju na slnečné miesto. Cez leto ju pestujeme vonku. Nevystavujeme teplotám pod 10°C inak listy sčervenajú a opadajú. Cez zimu je optimálne ju pestovať medzi 8 – 10 - 15°C. Udržujeme mierne vlhký substrát. Rastlina na zimu zhadzuje väčšinu listov a prezimujú len korene.
Lípia je vhodná ako pre diabetikov, tak pre všetkých, čo chcú schudnúť pár kilogramov alebo len ako náhrada rafinovaného cukru. Aj keď sa táto rastlina používa ako náhrada cukru, neobsahujú žiadne kalórie.
V Strednej Amerike je odporúčaná pri liečbe chorôb priedušiek a kašľa.
Má sladkú chuť, listy príjemne voňajú, používajú sa na sladenie čaju a iných nápojov. Ďalej sa pridáva do šalátov. Sladivosť rastliny vzrastá ak má rastlina dostatok slnka a nasuší sa.
Pestovať ju možno ako tzv. prenosnú rastlinu, od jari do jesene na slnečnom mieste v záhrade, lodžiu a pod. Na zimu ju premiestnime do bytu na svetlé miesto, kde prezimuje pri izbovej teplote, ale bez problémov toleruje aj teplotu 8 - 10 ° C pri miernej zálievke.
Zeminu vyžaduje priepustnú, hlinito-piesočnatú.
Rastlina patrí medzí prírodné sladidlá rovnako ako napríklad u nás ďaleko populárnejšia stévia. Lípia môže byť alternatívou pre diabetikov a vzhľadom k tomu, že je nekalorická, tiež pre všetkých, ktorí sa snažia obmedziť denný prísun kalórií.
Aztécky cukor zvládne pestovať aj začiatočník.
Jeho lístočky vzhľadom i vôňou tak trochu pripomínajú mätu a od jari do jesene ho zdobí kvetenstvo drobných bielych kvietkov. Na rozdiel od stévie je jej pestovanie v domácich podmienkach celkom jednoduché, nemá totiž žiadne zvláštne nároky na teplotu okrem toho, že neznáša mrazy. Aztécky cukor môžeme pestovať celoročne v byte, v lete sa mu bude dariť aj v kvetináči na balkóne alebo na záhrade. Má rád svetlo, priepustnú zeminu a bohatú zálievku.
Najsladšie časti rastliny sú jej listy. V kuchyni sú ideálne napríklad na sladenie čaju a ďalších nápojov, prípadne ich môžete skúsiť pridať do múčnikov alebo ovocných šalátov. Listy je možné používať čerstvé, mrazené aj sušené a ak nás prepadne chuť na sladké, „zalovíme“ v kvetináči a lístok rozžujeme.
Aztécky cukor má svojich priaznivcov, ale zďaleka nie všetkým prirástol k srdcu. Niektorí z tých, ktorí jeho listy vyskúšali, tvrdia, že nie je dostatočne sladký, iným prekáža jeho aróma. Pravdu môžu mať aj tí, ktorí tvrdia, že rastlina nebola ešte dostatočne vedecky preskúmaná a nie je teda isté, ako vlastne pôsobí na ľudský organizmus. Lípia v závesnom črepníku ale v každom prípade ozdobí našu domácnosť a jej lístkom si môžeme občas osladiť život bez výčitiek svedomia.
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :