Rakytník rešetliakovitý, (Hippophae rhamnoides L.), samička + samec "POLLMIX"

www.prirodaplus.sk/rakytnik-resetliakovity-restliakovy-hippophae-rhamnoides-l-samica-leikora-maslicnaja-samec-pollmix

Rakytník rešetliakovitý, reštliakový (Hippophae rhamnoides L.)

   Je jedným z troch druhov rakytníkov rozšírených v Európe a Ázii. Spolu s hlochom (Eleagnus L.) a šeferdiou (Shepherdia Nutt.) patria do čeľade hlohovitých. Táto čeľad zahŕňa asi 45 až 50 druhov drevín, ktoré majú ťažisko rozšírenia v subtropickom a miernom pásme severnej pologule. Je to dvojdomá rastlina.

Rastlinka nazývaná aj ako rastlina budúcnosti má dlhú históriu využívania (asi 2500 rokov) v lekárstve a jej tonizujúce účinky boli známe v starom Grécku a Ríme. Taktiež staromongolské a tibetské liečiteľstvo využívalo rakytník pri žalúdočných chorobách. Podporuje tvorbu serotonínu - hormónu dobrej nálady. Údajne vojaci Alexandra Macedonského pre seba a svoje kone používali rakytník ku obnove síl.

Rakytník rešetliakovitý je tŕnistý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky maximálne 10 metrov. Letorasty sú striebristo sivé, na konci často tŕnité. Listy sú čiarkovito kopijovité, až 8 cm dlhé, na povrchu hnedozelené. Rub listov je striebristo plstnatý. Rakytník kvitne nenápadne. Kvety sú hnedasto zelené a objavujú sa už pred rašením listov, či zároveň s nimi v marci a apríli. Rakytník je dvojdomá drevina. Plody sú väčšinou oranžové, ale ich farebnosť sa môže pohybovať v škále od žltej až po červenú.

Kvety sú malé, jednopohlavné. Samčie tyčinkovité kvety sú striebristo hnedé, pokryté hnedými niekedy i bielimi šupinkami, usporiadané v krátkých kláskoch dľžky 0,5 – 0,8 cm, šířky 0,4 – 0,6 cm. Tyčinky sú štyri, s pozdĺžnymi piestikmi na krátkych nitkách. Samičích kvetov je spolu v listovej pošve na vetvách 2 – 5. Sú žltavé, bez lístkov a pokryté šupinami. Súbor plodolistov je len jeden. U mladých rastlín sa niekedy na úrodných pôdach objavujú kvety samčie i samičie. Do začiatku plodnosti alebo do založenia plodových pupeňov sa medzi sebou prašníkové a piestikové rastliny navonok nelišia.

Rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandináviu, Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na našom území rastie iba druhotne. Je to svetlomilná drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia.

Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe. V starom Grécku a Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Je odvodený z gréčtiny a znamená

hippos = kôň a phaes = lesk.

Hlavným predmetom zberu sú plody. Liečivé účinky majú aj vetvy a listy.

Na pestovanie nie je veľmi nenáročný. Dusík viažúce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu o dusík. Veľmi dobre znáša sucho - má hlboký a veľmi rozvetvený koreňový systém.

Plody sa sušia a robí sa z nich čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, a najmä prírodný ovocný rakytníkový likér. Najviac vitamínov a biologických zložiek obsahuje na začiatku dozrievania (koniec leta); jedinou nevýhodou je problematický zber. Na tŕnitých vetvičkách sa plody držia veľmi pevne, pretože nemajú stopky a sú mäkké. Obyčajne sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčasne vytečie. Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus 10 stupňov Celzia. V zime se odstrihnú celé vetvičky, dajú sa do mraziaceho boxu a potom sa ľahko oškrabávajú; prípadne pod krom rozprestrieme plachtu a zamrznuté bobule strasieme. Pretože vysokou teplotou sa vitamín C “stráca”, je odporúčané bobulky zmraziť.

Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. Aj v týchto produktoch zostáva zachovaný vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericidné účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody a používajú pri celkovom oslabení organizmu, pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien sa používa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej (len 20 l z 1000 kg plodov). Má výborné regeneračné schopnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodení kože, rast vlasov. Používa sa k liečbe ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež známym a veľmi ceneným kozmetickým prostriedkom, pretože má pozitívny vplyv na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách. Bylinka je vhodná pre tehotné ženy, dojčiace matky a aj malé deti.

Rakytník sa vývojom líši od väčšiny stromov a krov mierneho pásma, ktoré majú uzavrené pupene s hustými šupinami, a ktoré zakončujú hlavné obdobie rastu letorostov koncom mája až začiatkom júna. Hlavný rast rakytníka začína oproti nim až po odkvete a trvá do začiatku augusta, niekedy až do podzimných mrazov. V priebehu vegetácie, asi uprostred júla, sa v očkách v úžlabiach šupín zakládajú budúce kvetné orgány. Na rozdiel od iných krovitých rastlín sa kvetné orgány zakladajú v zmiešanom pupeni, tj. spolu so základmi listov a budúceho predlžovacieho výhonu. Základy kvetov sú vždy v úžlabí spodných šupín, teda v päte budúceho výhonku. Kvetné pupene na jar vytvárajú krátke plodonosné vetvičky, 3 – 5 cm dlhé, s chumáčmi kvetov. Z nich sa po opelení vytvára 2 – 11 plodov. Po dozretí plodov plodové výhonky odumierajú. Rakytník kvitne v apríli pri priemernej dennej teplote 7 – 12 0C. Kvitnúť začína takmer súčasně s otváráním listov. Skôr (o 1 – 2 dni) kvitnú kvietky prašnicové. Doba kvitnutia sa pohybuje za slnečného počasia okolo 7 – 8 dní, v nepriaznivých podmienkách aj 10 – 11 dní. Rakytník je rastlina vetrom-opelivá. Prašnicové kvety sú veľmi dobre prispôsobené pre dobré šířenie pelu.

Po opelení sa vytvára plod, ktorým je kôstkovica okrúhleho, vajcovitého alebo valcovitého tvaru. Plody sú šťavnaté, voňavé, žltého, oranžovo-žltého až červeného zafarvenia. Niekedy majú voskové šupinky a tmavšie líčko pri stopke. Hmotnosť plodu je u kultúrnych foriem 0,5 – 0,9 g, u divoko rastúcich len 0,15 – 0,5 g. Hmotnosť 1000 ks semien je 12 – 16 g. Chuťové vlastnosti plodov sú rozmanité – od kyslých s trochou horkosti až po sladké s príjemnou nakyslalosťou. Plody sú rozložené na vetvách veľmi husto, ako by ich oblepovali (odtiaľ  pochádza ruský a ukrajinský názov oblepicha). Skoré odrody dozrievajú v auguste a v septembri, neskoré formy dokonca až v októbri. Plody na kroch môžme zbierať po celú zimu, neopadávajú. Keď však prejdu úplnou zrelosťou, olejnaté látky v nich sa menia a chuť se stáva nepríjemnou. Semena sú lesklé, šedohnedé alebo tmavé, s pozdĺžnou brázdičkou.

Rakytník je geneticky veľmi plastická rastlina. Vyskytuje se v mnohých ekotypoch a je vhodný pre kultiváciui a šľachtenie ako ovocná drevina. V rôznych podmienkach jeho výskytu sa vytvorilo enormné množstvo geografických rás. Rakytník rešetliakovitý je však rozhodne pre kultúrne pestovanie najvhodnejší. Zo svetovej rozlohy rakytníka, ktorá činí 1,5 milióna ha, je 90 % na čínskom území .  Slúži hlavne ako zdroj pre vypestvanie nových rastlín k úspešnej rekultivácii tamojších území postihnutých rozširujúcou sa vodnou a veternou eróziou.

Plody rakytníka taktiež využívali obyvatelia Tibetu, Mongolska, Číny, Sibíru, ale i Grécka a Ríma ako potravu i liečivo. O liečivých účinkoch rakytníka sa prvý krát zmieňujú Štyri knihy liečiteľstva od čínského autora z rokov 773 – 783 n .l. Nejväčšiu pozornosť upútal rakytník v Rusku. Ako jediný ovocný druh aj v klimaticky nepriaznivých oblastiach pretrvával a poskytoval ovocie. Porasty rakytníku v Rusku sú veľmi rozmanité a už pôvodné rastliny majú veľké plody, priamo vyzývajú k šľachteniu.  Na začiatku 20. storočia jeho význam ďalej narastal, zvlášť, keď boli stanovené obsahové látky plodov. Množstvo vitamínov, minerálnych a iných cenných látok predurčilo rakytník k ďalšiemu zkúmaniu, šľachteniu odrôd a neskôr k veľkovýsadbám pre priemyslové spracovanie. Ruskí  šľachtitelia sa najviac zaslúžili o zavedenie nových odrôd.  Už v roku 1949 bol v ruskom  meste Bijsk vybudovaný prvý závod na výrobu rakytníkového oleja a dalších vitamínových výrobkov.

Obsahom biologicky aktivnych látok patrí rakytník medzi nejcennějšie potravinárske a liečivé rastliny. Jeho plody sa jedia čerstvé alebo sa z nich pripravujú rôzne produkty. V čerstvých plodoch je obsiahnutých 4 – 13 % olejov, 2 – 5 % cukrov (glukóza, fruktóza a sacharóza), 1 – 4 % organických kyselín (kyselina jablčná), ďalej potom anthokyany, leukoanthokyany, katechiny (od 50 do 250 mg u divých drobnoplodých foriem), pektínové látky a triesloviny, kyselina askorbová (vitamin C: 100 – 400 mg v 100 g hmoty), vitamíny B1, B2, kyselina listová (vitamín P, celkové množstvo je u rôznych odrôd 75 – 100 mg v 100 g), steriny, vitamín K6 (20 mg v 100 g), cholin (50 - 60 mg v 100 g), nasýtené mastné kyseliny, medzi nimi je zvlášť cenná kyselina linolová a kyselina linolenová, bioflavonidy (24 – 45 mg v 100 g), fytochinony (skupina vitamínov K, nachádza sa v plodoch v množstve od 0,9 - 1,5 mg v 100 g) ai.

Plody rakytníka si zaslúžia  zvláštnu pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a  znásobeniu ich účinkov. Vitamín P nielen posiluje kapiláry ciev, ale taktiež svojov prítomnosťou zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Touto skutečnosťou sa vysvetluje vysoká odolnosť vitamínu C v plodoch rakytníka, ktorý se dobre uchováva i pri sušení a tepelnom spracovaní.

Oranžovo-červené zafarbenie plodov je podmienené obsahom karotenoidov – vitaminov skupiny A rozpustných v tukoch (karotén, kryptoxantin a pod.), ktorých obsahuje až 40 mg v 100 g hmoty, z toho 10 – 12 mg samotného karoténu. Množstvo karoténu (provitamínu) je niekoľkokrát vyššia než v mrkve alebo tekvici. Najviac ho obsahujú plody červených odrôd v plnej zrelosti, mrazením se jeho obsah neznižuje. Preto je rakytník považovaný za možnú priemyslovú surovinu pre výrobu karoténu.

Plody rakytníka  ďalej obsahujú tokoferol – vitamin E (obsahom tohoto vitaminu zaújma rakytník prvé miesto medzi všetkými plodovými rastlinami).

Vo vetvách a listoch rakytníka je obsiahnutých asi 10 % trieslovín, v kôre vetvičiek serotonín.  Listy obsahujú flavonoidy,  vitamín P a až 70 mg vitamínu C a taktiež minerály, vápnik a horčík.

Zvláštny význam má rakytníkový olej – tmavo oranžová alebo svetlá tekutina s charakteristickou chuťou i vôňou. Ide v podstate o prírodný koncentrát vitamínov F, E, P, K, A atď. Je v ňom obsiahnutýh 250 mg karotenoidov, až 300 mg vitamínu E (hlavne olej vyrobený z plodov tmavého zafarbenia), 50 mg kyseliny olejovej a 15 mg kyseliny linolovej. Zo semien rakytníka bola izolovaná dôležitá surovina, ktorá sa používa k výrobe významného antioxidantu oligoprokyaninu (OPC) ako zložky doplnkov stravy a kozmetiky.

Množstvo oleja, vitamínu C a karotenoidov značne kolíše v závislosti na odrode, stanovišti a klimatických podmienkach v priebehu roku. Chladné a vlhké leto je priaznivé pre hromadenie kyselín a sníženie obsahu cukrov. Pri skladovaní čerstvých plodov sa s prebiehajúcim procesom dozrievania znižuje množstvo vitamínu C a cholínu. Doporučuje sa včas pozbierané plody zmrazovat.

Plody ďalej obsahujú kumaríny, aminokyseliny a mnoho minerálnych látok (Pb, Ni ,Mo, V, Mn, Cu, Si, Fe, Al, Ca a ďalšie). Ruskí vedci získali z kôry rakytníka alkaloid hippophain, ktorý neskôr v kryštalickej forme identifikovali ako 5-oxytryptamin. Je známe, že tento fyziologicky aktívny amín nazývaný serotonín alebo entenamín sa vyskytuje v živočíšnom organizme. U rastlín bol práve u rakytníka zistený prvý krát. Jeho obsah v rakytníku kolíše od 0,3 do 0,4 %. Serotonín vykazuje taktiež protinádorovú aktivitu.

Typy na užívanie:

Pri reumatickom ochorení, cukrovke, dne je vhodný čaj z listov rakytníka: zalejeme 10 g listov rakytníka pohárom vriacej vody, necháme variť 10 minút. Užíva sa 1/2 pohára 2-krát denne.

Pri alergiách prejavujúcich sa na koži a kožných problémoch: 20 g plodov rakytníka zalejeme 200 ml vriacej vody, povaríme 15 minúť a 30 minút necháme vychladnúť. Môže sa užívať vnútorne, zvonka ako obklady.

Surový sirup z rakytníka: plody zomelieme na mlynčeku na mäso spolu s cukrom (na 1 kg plodov pridáme 2 kg cukru – tmavého trstinového, alebo ideálne by bolo nahradiť cukor medom).

V domácich podmienkach sa v Rusku pripravuje olej z rakytníka dvomi spôsobmi:

1.    Plody rakytníka sa odšťavia, šťava sa nechá v chladnej miestnosti. Olej sa pozbiera po vyplávaní na povrch šťavy. Takýto olej je najhodnotnejší.

2.    Po odšťavení rakytníka sa použije dužina, ktorá sa zomelie a následne sa zaleje rastlinným olejom, potom sa scedí. Má nižšiu kvalitu a hodnotu ako predchádzajúci olej.

Rakytník v ruskej kuchyni:

Z plodov rakytníka sa pripravujú džemy, zaváraniny, želé, sirupy, šťavy, kompóty, marmelády, peny, liehoviny  likéry a iné.

Prírodný rakytník (zaváranina bez varenia): plody dobre umyjeme, vysušíme, zasypeme cukrom v pomere 1:1. Dáme do pohárov, necháme uskladnené v chladnej miestnosti.

Šťava z rakytníkových plodov: plody umyjeme, rozdrvíme, zalejeme vychladnutou prevarenou vodou (v pomere 1 kg plodov na 0,7 litra vody). Dobre premiešame, precedíme, rozlejeme do fliaš a následne sterilizujeme.

Povzbudzujúci vitamínový čaj: 200 gramov plodov rakytníka, 2 lyžice medu, 1,5 lyžice zeleného čaju, 0,5 litra vody. Pripravuje sa z čerstvých alebo zo zmrazených plodov (zmraziť plody je najvhodnejšie v malých mikroténových vreckách v množstve 100 až 200 gramov plodov. Prevarenú vodu necháme vychladnúť na 80 – 90 °C, zalejeme zelený čaj, pridáme plody rakytníka, necháme vylúhovať 5 – 7 minút, scedíme a osladíme medom.

Vhodné je pridávať plody rakytníka do jogurtu alebo acidofilného mlieka. Plody vopred zmiešame s cukrom alebo medom.

Vitamínové maslo na sladké raňajky: maslo vopred vyberieme z chladničky, keď sa zohreje vyšľaháme ho spolu s podrvenými plodmi, môžeme pridať aj práškový cukor. Používa sa ako nátierka na chlieb alebo pečivo.

Omáčka pre gurmánov: šťavu z plodov rakytníka zmiešame s podrveným cesnakom, pridáme trochu soli a cukru podľa chute. Omáčka je vhodná k mäsovým a zeleninovým pokrmom.

Víno z rakytníka: Potrebujeme 5 litrov šťavy z rakytníka, 4 litre vody, 1,5 kg cukru. Šťavu zmiešame s vodou (aby sme sa zbavili vysokej kyslosti), pridáme cukor, necháme kvasiť. Po ukončení procesu kvasenia víno prelejeme do fliaš, uskladníme ho na rok v chladnej miestnosti. Po roku víno nadobudne jemnú ananásovo-medovú chuť.

Pyré z jabĺk a rakytníka: Uvaríme plody rakytníka, prepasírujeme. Uvarené jablká tiež prepasírujeme, pridáme cukor, všetko premiešame, zohrejeme na 70 °C, rozlejeme do fliaš. Na 1 kg rakytníkových plodov použijeme 0,5 kg jabĺk, 0,6 kg cukru.

Rakytníkový džem: umyté a prebraté plody rakytníka zalejeme vodou, pridáme cukor, na slabom ohni necháme rozpustiť cukor, pridáme oheň, varíme ako klasický džem. Plníme do fliaš, sterilizujeme. Pomer: 1 kg plodov, 1 až 1,2 kg cukru, 1,2 litra vody.

Rakytníkové želé: 1 liter šťavy z rakytníkových plodov zohrejeme na 70 °C, pridáme cukor. Želé je hotové vtedy, ak po kvapnutí na studený tanier zostane pevná konzistencia. V hrnci má zostať okolo 2/3 pôvodného objemu. Kým varíme želé, zberáme penu vznikajúcu na povrchu. Hotové želé plníme do sterilizovaných fliaš. Na 1 liter šťavy potrebujeme 0,6 – 0,8 kg cukru.

Plody a dužina

Sú najviac upotrebiteľnou časťou  rakytníka. Užívajú sa čerstvé alebo sušené v čajoch a spracovávajú sa do rôznych výrobkov, ktoré si môžeme pripraviť doma. Je to džús, šťava, marmeláda, olej, masť, obklad, plody rakytníka použité v čaji môžeme zjesť. ( Niektoré z nich sme už spomenuli).  Je možné použiť čerstvé i sušené plody, čerstvé sú o máličko účinnejšie ako sušené, čo vo všeobecnosti platí u všetkých liečivých bylín.

Rakytník môžeme pridať do orechov, ríbezlí, mrkvy, jabĺk, hrušiek, šípok, čučoriedok, do mliečnych výrobkov ako sú jogurty, do kyslej kapusty, do rakytníka môžeme pridať aj cesnak a potom túto zmes požívame na mäso, alebo ako prílohu.

Listy, výhonky, kôra

Obsahujú takmer všetky biologicky aktívne látky, ako plody a dužina. Listy, výhonky a kôru môžeme využiť na prípravu čaju. Do ¼ litra vody - 1 čajová vrchovatá lyžička drogy a necháme 5 min. lúhovať a potom pijeme.

U kôry boli preukázané proti nádorové  aktivity.

Odpad z našich rakytníkových výrobkov, prípadne prebytky z úrody

Zvyšky semien a šupky po odfiltrovaní, prípadne iné zvyšky z produkcie a tiež prebytky z úrody môžeme použiť ako výborné kŕmenie pre domáce zvieratá.

Olej

Z čerstvého Rakytníka vyrobený olej je o máličko lepšej kvality než zo sušeného. Rakytníkový olej si pripravíme tak, že rozdrvíme plody rakytníka a dáme do pohára. Zalejeme olivovým, slnečnicovým alebo repkovým olejom tak, aby Rakytník bol pod hladinou oleja, a necháme lúhovať. V sparnom lete po dobu 3 týždňov na okne ožiarené slnkom, po troch týždňoch scedíme a uložíme na tmavé miesto na použitie.

Ak vyrábame olej v období, kedy nie je sparné leto, je to trochu náročnejšie na energiu. Postup je rovnaký, rozdrvené plody zalejeme olejom tak, aby plody rakytníka nevyčnievali nad hladinu, a náplň zahrievame na miernom ohni vo vodnom kúpeli po dobu 8 až 10 hod denne a to opakujeme po 3 dni, potom scedíme a uchováme. Vodný kúpeľ je dôležitý, pretože v nej príprava rakytníkového oleja prebieha v teplotách 40 - 45 ° C, táto nižšia teplota neznehodnotí liečivú silu rakytníka. Aby sme splnili všetky kritériá liečivosti, tak by teplota pri spracovaní nemala presiahnuť 50 ° C. Vodný kúpeľ vytvoríme z väčšieho hrnčeka s vodou, do ktorého vložíme menší hrnček s rakytníkom a olejom.

Masť

Masť si vyrobíme z rozohriatej bravčovej masti, alebo vazelíny na masti, opäť pozor na teplotu a do základu primiešame rakytníkový olej.

Prípravky na choroby pri vonkajšom  použití

Akné - olej, artritída - vlhké obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vredy predkolenia - olej, dermatózy - olej, ožarovanie - olej, padanie vlasov - odvar z plodov, listov a kôry vetvičiek, popáleniny - olej, popraskaná koža - olej, preležaniny - olej, rakovina kože - olej, reumatizmus - obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vyrážky - olej.

Prípravky na choroby na vnútorné použitie

Akné - olej, angína - olej, anémia - olej, sirup, artritída - čaj, arteriálny tlak - olej, ateroskleróza - olej, džús, sirup, avitaminóza - čaj, sirup, cukrovka - čerstvé plody, dna - čaj, erózia krčka maternice - olej, zápal krčka maternice a pošvy - olej na vaginálne tampóny, gastritída - olej, hemoroidy - olej, horúčka - čaj, sirup, džús, chrípka - sirup, infekčné choroby - sirup, džús, olej, pečeň - čerstvé plody, džús, sirup , koronárne ochorenia srdca - olej, lupienka - olej, oči - masť, sirup džús, opuchy ďasien - olej, paradentóza - olej, polypy v črevách - olej, rozpraskaná sliznica v ústach a v nose - olej, ožiarenia radiáciou - čaj, rakovina - olej, reumatizmus - čaj, znižovanie cholesterolu - olej, čaj, sirup, ťažké pooperačné stavy - olej, sirup, džús, týfus - olej, vredy na dvanástniku - olej, zápal zubnej drene - olej, žalúdočné vredy - olej, dobrá kondícia - sirup , čaj.

Použitie rakytníka u závažnejších chorôb

Praskliny na koži, v ústach, na jazyku, na genitáliách, na konečníku

Postihnuté miesta natierame niekoľkokrát denne rakytníkovým olejom, u hemoroidov používame čípky z rakytníkového oleja 2 x denne, ráno a na noc pred vyprázdnením po dobu asi 14 dní.

Vredy predkolenia, popáleniny, preležaniny, poškodenie kože ožiarením

Postihnuté miesto opatrne očistíme a pokvapkáme ranu rakytníkovým olejom a šetrne zaviažeme sterilnou gázou. Týmto spôsobom ošetrujeme obdeň. Aby sme urýchlili hojenie, budeme užívať aj vnútorne tak, že nakvapkáme 2 x denne na kúsok chleba 15 kvapiek rakytníkového oleja, chleba riadne rozhryzieme a zjeme, užívame 15 dní. Ak sa stav nezlepší, tak po troch týždňoch opakujeme.

Zápal pošvy a krčka maternice, erózie krčka maternice a sliznice pošvy

Na noc sa zavedie vaginálny tampón presýtený asi 10 až 15 g rakytníkového oleja na dobu asi 12 až 14 hod denne. Požívame po dobu 10 až 15 dní a po rovnakú dobu si kvapkáme rakytníkový olej na kúsok chleba v množstve 15 kvapiek a ten riadne rozhryzieme a zjeme. Ak sa stav nezlepší, tak po troch týždňoch opakujeme.

Rakovina

Aby sme zjemnili ožarovania rakoviny kože, pažeráka, lymfatických uzlín, prsníka, žalúdka, konečníka, maternice, prostaty, tak podávame 1 polievkovú lyžicu rakytníkového oleja 2 x denne po celú dobu liečenia a pokračujeme ešte tri týždne po jeho ukončení. Po každom ožarovaní ešte natrieme ožarovanú oblasť rakytníkovým olejom.

Vredy žalúdka a dvanástornika

Užíva sa 3 x denne jedna kávová lyžička rakytníkového oleja pol hodiny pred jedlom po dobu troch týždňov.

Ochorenie kože

U všetkých akútnych i chronických ochoreniach kože, akné, a pod. sa používa dva týždne rakytníkový olej 3 x denne 15 kvapiek na kúsok chleba, ktorý dôkladne rozhryzieme a prehltneme. Olej je možné dať aj do jogurtu, alebo mlieka. Postihnuté miesto natrieme rakytníkovým olejom a zaviažeme obväzom.

Zápal nosohltana a ďasien

Vypláchneme ústa teplou vodou a následne dáme do úst kávovú lyžičku rakytníkového oleja a minimálne 3 minúty olej v ústach prevaľujeme a potom vypľujeme. Potom si vezmeme lyžičku nového rakytníkového oleja, zmiešame so slinami a prehltneme, toto vykonáme 3 x denne. Pri opuchu ďasien namočíme vatu v rakytníkovom oleji a priložíme na ďasno.

Dna, artritída, reumatizmus

Na postihnuté miesto prikladáme vlhké obklady z plodov, listov a čerstvých výhonkov, ktoré dopredu rozmixujeme a priložíme na noc po dobu 15 dní.

Vyčerpanosť a pooperačné stavy

Po dobu 12 dní užívame 3 - 5 kávových lyžičiek rakytníkového oleja pred jedlom. Po ťažkom pooperačnom stave, keď sme totálne vysilení, začíname 3 x denne len malým množstvom, aby sa nám pokryl jazyk a až neskôr, až sa za pár dní spamätáme, tak prechádzame na plnú dávku.

Črevné polypy

Užívame 2 x denne jednu polievkovú lyžicu rakytníkového oleja po dobu 15 dní. Potom nasleduje mesačná prestávka a cyklus sa opakuje.

Vypadávanie vlasov

Vezmeme 100 g plodov, koreňov a vetvičiek a varíme v 0,5 l vody po dobu 5 minút, potom precedíme a pijeme 3 x denne 1 dl odvaru. Na noc si so zvyškom odvaru premasírujte vlasy a riadne premasírujte aj pokožku na hlave.

Zápal horných dýchacích ciest

Najskôr odstránime zo sliznice povlak vatovým tampónom namočeným v rakytníkovom oleji a potom vykonáme inhaláciu nad rakytníkovým olejom, 15 minút denne po dobu 8 - 10 dní. Pri inhalácii dáme hlavu nad hrnček z rakytníkového oleja, ktorý zahrievame a paru nosom a ústami inhalujeme. Je dobré si cez hlavu prehodiť uterák, aby sme inhalovali čo najväčšie množstvo.

Upozornenie!

Rakytníkový olej sa nesmie používať vnútorne pri zápaloch žlčníka, pri zápale pečene, pri zápale pankreasu.

Možnosti spracovania úrody rakytníka a niektoré recepty

Rakytník, ktorý máme spracovaný vo výrobkoch, si udržuje dlhodobo všetky biologicky účinné aktívne látky v plnej výške po niekoľko rokov. Ak budeme rakytník uchovávať v mrazničke, trvanlivosť je v pozmenenej biologickej podobe asi dva roky.

Plody a dužinu môžeme kompótovať, sušiť, presladzovať, mraziť, spracovávať na víno ​​i pálenku. Z dužiny pripravujeme šťavy, džúsy, marmeládu, pyré, ako samostatne len z rakytníka, tak v zmesiach s iným ovocím i zeleninou, napr. s mrkvou.

Rakytník sa spracováva ako iné ovocie, buď sa používajú celé plody, alebo za použijú roboty, odšťavovače, mäsové mlynček...

Rakytník má baktericídne schopnosti, a preto môžeme vyrábať šťavy s cukrom alebo s medom za studena, alebo môžeme rakytník pasterizovať 15 - 20 min. Výborné sú marmelády a džemy. V Rusku je obľúbený rakytník s rozotretým cesnakom, na 1 liter rakytníka 50 g cesnaku. Táto zmes sa používa ako príloha k jedlu.

Mrazený rakytník

Plody rakytníka umyjeme a necháme osušiť. Vkladáme ich do polyetylénových sáčkov a do mrazničky. Mrazené plody používame v prírodnom stave v období, kedy nie sú čerstvé alebo do rôznych receptov. Dávka, ktorá nám poslúži na prevenciu je v množstve 1 - 2 polievkové lyžice denne.

Rakytník nenechávame počas prania vo vode dlhodobo niekoľko hodín, utrpel by na liečivosti.

Sterilizované plody rakytníka

Umyté plody vložíme do zaváracieho pohára a zalejeme cukrovým alebo medovým nálevom podľa našej chuti. Pre diabetikov použijeme iba čistú vodu. Sterilizujeme 25 min pri teplote 85 ° C, ako ostatné kompóty. Konzumujeme 1 - 3 lyžičky denne.

Rakytníkový liehový extrakt

Sušené plody rakytníka rozdrvíme a nasypeme do jednej tretiny litrovej nádoby a zalejeme vodkou alebo pálenkou. Necháme 3 týždne lúhovať, občas môžeme pretrepať. Potom scedíme a uskladníme v tme. Užívame 1 - 3 x denne 15 - 20 kvapiek, 20 kvapiek je čajová lyžička. Extrakt je vhodný ako na užívanie, tak aj na masáže a môžeme si ho nakvapkať aj na obklad.

Rakytníkový sladký sirup

Do prírodnej čistej šťavy zbavenej od rakytníkového odpadu pridáme rovnaké množstvo vody a necháme ešte 1 deň ustáť, potom opatrne scedíme. Do takto získanej šťavy pridáme 1 kg cukru ( ja pridávam med) na 1 liter šťavy, to znamená v pomere 1: 1 a mierne zohrejeme asi na 40 ° C, po dobu rozpustenia cukru- medu. Za tepla plníme do fliaš.

Rakytníková šťava bez sladidla pre diabetikov

Pripravíme si šťavu zbavenú odpadu, necháme deň ustáť, aby sa ešte trochu vyčistila, opatrne scedíme, zalejeme prevarenou vodou v pomere 1: 1 a sterilizujeme v pripravených, najlepšie v zaváracích pohároch na kompóty. Šťava má sama o sebe antibakteriálne schopnosti, ale trvanlivosť bude určite kratšia ako s pridaným cukrom. Poháre a touto šťavou musíme viac strážiť.

Rakytník s medom

Sušený rakytník rozdrvíme v trieštivom kávovom mlynčeku na prášok a 100 - 150 g rozmiešame v 1 kg medu. Ak máme med scukornatený, tak ho mierne zahrejeme a tým rozpustíme. Užíva sa pri chorobách žalúdka a čriev v množstve 1 - 3 lyžičky denne.

Džem

Bobule rakytníka umyjeme, dáme do hrnca a tyčovým mixérom rozdrvíme. Pridáme trochou vody, aby sa nám to nepripaľovalo, na miernom ohni povaríme do zmäknutia, pridáme želírovací cukor a ďalších 5 minút povaríme. Pomer rakytníka a želírovacieho cukru je 1: 1. Ešte teplú zmes naplníme do pohárov a tie po uzavretí otočíme viečkom nadol a necháme vychladnúť. Takýto džem vydrží aj niekoľko rokov.

Sušené plody

Plody sušíme najlepšie v elektrickej sušičke, alebo na ústrednom kúrení, v rúre, podobne ako krúžalky z jabĺk. Po usušení je vhodné plody rakytníka pomlieť na mäsovom mlynčeku, alebo trieštivým kávovým mlynčekom. Takto upravený rakytník používame tak, že si pripravíme čaj v množstve 1 čajová lyžička denne do ¼ litrov vody.

Čaj z rakytníkových listov, prípadne kôry

Čaj môžeme pripravovať zo sušených alebo čerstvých listov, prípadne z kôry alebo čerstvých výhonkov. Dávka je opäť 1 čajová lyžička na ¼ litra vody. Môžeme kombinovať so zeleným aj čiernym čajom, u diabetikov s listom čučoriedky, čo je pre nich zvlášť vhodné. Rakytník možno kombinovať s listami maliny, ostružiny, mätou, medovkou a ďalšími rastlinkamibylinkami.

Rakytníkové víno

Pripravíme si 15 litrový demižón, do ktorého dáme 3 kg plodov čerstvého rakytníka, ktorý dopredu tyčovým mixérom upravíme na kašu. V 10 litroch vody rozpustíme 2,5 kg cukru a rakytník v demižóne zalejeme. Demižón nenaplníme až po okraj, necháme trochu miesta na kvasenie. Otvor zabezpečíme  kvasnou zátkou a utesníme. Môžeme pridať kvasnú kultúru, ktorú si zakúpime, ale nie je to nutné. Demižón uskladníme v izbovej teplote na šesť týždňov, pozorujeme kvasenie, to musí prestať a víno ​​je vtedy hotové. Číre víno ​​z demižóna stiahneme hadičkou. Takto získané víno ​​je aromatické s veľmi jemnou chuťou a je predovšetkým liečivé. Recepty na výrobu vína sú rôzne, každý si môže zvoliť podľa seba svoj ​​recept.

Rakytníkový likér

Môžeme si pripraviť rakytníkový likér zo zmesi čučoriedkovej šťavy z kompótu, rakytníkového sirupu a vodky alebo rumu. Všetko zmiešame v pomere 1: 1: 1 a likér je pripravený na použitie. Určite bude lepšie, keď ho necháme nejaký čas uležať.

Zaujímavosť: V roku 1989 sa konala prvá konferencia Medzinárodnej asociácie rakytníka (ISA), združujúcej organizácie Číny, Fínska a Ruska, zaoberajúce sa výskumom, pestovaním a spracovaním rakytníka. V roku 1995 bolo založené Medzinárodné centrum vedy a výskumu rakytníka (ICRTS). Medzinárodné konferencie sa konajú každé dva roky. Alexander Eidelnant sa na konferencii  venovanej rakytníku a v októbri 2010  predniesol príspevok  s príznačným názvom „Rusko veľmi potrebuje bezodkladnú „rakytnizáciu“ ako prostriedok na reálne riešenie krízovej situácie a zlepšenie úrovne života, zdravia všetkého živého a aj samotného štátu.“  K tomu niet čo dodať :-)

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

www.prirodaplus.sk/rakytnik-resetliakovity-restliakovy-hippophae-rhamnoides-l-samica-leikora-maslicnaja-samec-pollmix