Štiav Záhradný-(Rumex Patientia L.)
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :
www.prirodaplus.sk/stiav-zahradny-rumex-patientia-l
Čeľaď: Stavikrvovité-Polygonaceae
Ľudové názvy: kyseláč, kyselák, šťavík, štibr, štíp, štial, šóška
Opis:
Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm (divá forma, pestovaný druh narastia tak cca 30 cm ) vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy zospodu červenkasté. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.
V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenkastých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenkastých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s peľnicami a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi červenastými bliznami. Peľ na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na rozochvenie peľníc. Len zriedkavo sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta po peľ.
Po opelení sa zo semenníka vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky sa ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozoľček. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Šťavel je u nás považovaný za burinu, v Stredozemí za chutnú zeleninu. Aj planý šťavel je zjari chutný, najlepšie však možno v kuchyni využiť šťaveľ záhradný, ktorý Vám ponúkame.
Šťaveľ sa v gastronómii používal po mnoho storočí, bohužiaľ potom naň na niekoľko stoviek rokov kuchári zabudli. Dnes sa opäť do kuchyne vracia ako moderná a zdravá surovina.
Možno, že si poviete, prečo pestovať šťavel, keď ho nájdeme všade - na lúkach, v priekopách, okolo ciest či pri lese.
V našom prípade sa ale jedná o rastlinu trochu inú, než tú bežne rastúcu v prírode. Šťavel záhradný (Rumex patientia L.) sa totiž využíva ako výborná doplnková zelenina.
Pestovanie záhradného štiavu:
Šťavel záhradný je nenáročná trvalka, ktorej sa dobre darí v pôdach hlbokých, vlhkých a zásobených živinami. Možno ju pestovať aj na mierne zatienených miestach.
Vysádzame ho na vzdialenosť 20-25 cm od seba.
Úrodu môžeme začať zbierať v čase, keď majú rastliny 4-5 listov, tie režeme alebo opatrne odtrhneme, aby sme nepoškodili púčiky v strede rastliny. Úrodu listov je možné zbierať každé 3-4 týždne, listy sú najjemnejšie od apríla do mája, no z vlastných skúsenosti môžeme potvrdiť, že listy sú skvelé až do mrazov.
Akonáhle sa objavia kvetné stonky, včas ich musíme vylámať, odstrihnúť, a tým podporíme rast nových listov a predĺžime si možnosť zbierať úrodu až do zimy.
Šťavel spoľahlivo prezimuje, na jednom mieste možno rastliny ponechať tri až päť rokov.
Listy štiavu sú najkrehkejšie na jar.
Liečivé účinky:
Šťavel má podobnú biologickú hodnotu ako špenát, v listoch je obsiahnutý tiež provitamín A, vitamín C, bielkoviny a minerálne látky. Prioritná je konzumácia surových listov vo forme rôznych osviežujúcich šalátov, možno z nich pripraviť aj jarné polievky. Výborné je tiež mäso obalené listami štiavu a následne zapečené. Šťavel možno použiť aj do omáčok či nátierok pre zvýraznenie chuti.
Je bohatý na vitamín C, E, K, A a vitamíny skupiny B. Obsahuje aj šťaveľan draselný, horčík, fosfor, síru, kremík v organickej podobe, vlákninu, aminokyseliny a chlorofyl. Štiav je jeden z najlepších zdrojov železa, ktoré vynikajúco pomáha pri zápche, ochoreniach krvi, kožných problémoch, reumatizme a poruchách trávenia. Je tiež výborný na zbavenie sa ťažkých kovov z tela, ako napríklad olova, arzénu a ortuti. Semená obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú prospešné na srdce.
Štiav má antioxidačné, antibakteriálne a antikarcinogénne účinky.
Je výborný na čistenie krvi a vnútorných orgánov, pomáha s trávením a je taktiež veľmi účinný na vonkajšie použitie. Môžete teda naniesť pastu zo štiavu (vyrobenú žúvaním alebo rozmixovaním rastliny) na pokožku na liečbu vyrážok, uštipnutí hmyzom, rezných rán a modrín. Pri poštípaní včelou, rozžujeme trochu štiavu, nanesieme ho na štípanec a necháme pôsobiť, veľmi pekne zmierňuje následky poštípania.
Šťaveľ sa vyznačuje tiež mnohými liečivými účinkami, ako nás už od stredoveku presviedčajú najrôznejšie herbáre a atlasy bylín. Pôsobí priaznivo na peristaltiku čriev a jeho vysoký obsah železa podporuje krvotvorbu. Použitie v kuchyni sa datuje už od čias antiky, kedy sa zbierali mladé listy a podávali sa hosťom pre lepšie trávenie, hlavne po výdatných hostinách, s čím súhlasíme a praktizujeme to aj dnes.