Tymián provensálsky - ( Thymus vulgaris L. ) " Provencale "
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :
www.prirodaplus.sk/tymian-provensalsky-thymus-vulgaris-l-provencale
Odroda veľmi aromatického tymiánu, ktorý sa používa v stredomorskej kuchyni nielen ako korenie na marinovanie mäsa, na cestoviny, pizze a pod., ale jeho suché vetvičky možno na záver grilovania spáliť na uhlí alebo dreve a jeho voňavý dym ochutí grilované mäsko.
Táto odroda skutočne prekrásne vonia, oveľa krajšie ako obyčajný tymián. Ak k nej raz „pričuchnete“ , tak od vtedy ju budete považovať za svoju obľúbenú bylinku. Veľmi výrazne sa svojou vôňou odlišuje od bežného tymiánu. Podľa mňa vonia oveľa krajšie.
Stanovisko volíme slnečné s priepustnou zeminou. Je vhodný na pestovanie na záhonoch, v skalke, v bylinkovom „slimákovi“, ale aj v kvetináči. Kvitne na bielo v období jún-júl dorastá do výšky 15-20cm. Najlepší čas na zber vetvičiek je v období tesne pred rozkvitnutím. Inak sa priebežne počas vegetácie odštipujú výhonky, ktoré sa môžu sušiť alebo aj mraziť.
Ďalší opis je totožný s bežným tymiánom, viď. nižšie:
čeľad: hluchavkovité (Lamiaceae).
Tymian - Zázračná rastlina našej planéty tymian. Je to prírodné antibiotikum, pôsobí antibakteriálne a pomáha pri črevných problémoch. Patrí medzi korenia a liečivá. A to ako v čerstvej, tak aj v sušenej podobe.
Charakteristika tymiánu
Tymian je vytrvalý vždyzelený poloker, pôvodom zo Stredomoria (skôr zo západnej časti). Pestuje sa hlavne v Španielsku, Taliansku, Albánsku, Grécku a Francúzsku. Je známy pre svoj typicky silný vetvovito-kríčkovitý rast, hranaté a z časti drevnaté stonky. Dorastá do výšky až 30 cm. Šedozelené listy sú malého oválneho tvaru a zospodu bývajú svetlejšie než na povrchu. V letných mesiacoch kvitne fialovo alebo bielo. Práve tieto kvety veľmi lákajú včely na opeľovanie. Mäkké vrcholky sa zbierajú na začiatku kvitnutia a lístky slúžia na priamu konzumáciu.
Jedná sa o veľmi rozšírené korenie, príbuzné s materinou dúškou. Vyznačuje sa trochu ostrejšiou chuťou, preto býva súčasťou rôznych zmesí s ďalšími druhmi korenia.
Pestovanie a obsahové látky
Tymiánu sa darí na slnečných, suchších a ľahších pôdach. Semienka klíčia na svetle, preto sa musia zasiať na povrch pôdy a len ich jemne zatlačiť nadol. Existuje mnoho druhov deliacich sa podľa vôní (pomarančovej, citrónovej), záleží na zložení silíc. Obsahuje veľké množstvo účinných látok (silice, horčiny, flavonoidy, triesloviny, aromatické kyseliny, a mnoho ďalších). Využívajú sa vo farmakológii i potravinárstve.
Využitie tymiánu
Tymian je úžasné korenie, liečivo a hlavne veľmi aromatická rastlina. Používa sa do zeleninových šalátov (aj u vitariánov). Čerstvé vetvičky tymiánu sa tiež používajú pri príprave dresingov a aromatických olejov. Bylinkový kúpeľ, povzbudzujúci organizmus, je niečo úplne úžasné - (do gázy alebo hrubého plátna nadviažte niekoľko vetvičiek bylinky, a potom túto tymiánovú „šatôčku“ zaveste na vodovodný kohútik a nechajte cez ňu pretekať teplú vodu). Regeneruje bunky pleti.
Tymián ako liečivo
Tymián je známy pre svoje antibakteriálne účinky. Silica tymiánu podporuje vylučovanie vnútorných sekrétov a napomáha odkašliavaniu. Účinne pôsobí proti nadúvaniu, hnačkám aj pri zápaloch zažívacieho traktu. Tymián je považovaný za jednu z najsilnejšie pôsobiacich rastlín – je to antiseptická droga, ktorá je účinná v boji s baktériami, plesňou, črevnými prvokmi a parazitmi. Prechladnutie, bolesť v krku, kašeľ či infekcia v ústach nemá vďaka tymiánu žiadnu šancu. Je považovaný za vynikajúceho pomocníka pri dezinfekcii vašich pľúc a tiež napomáha pri infekciách močových ciest i močového mechúra. Podporuje tvorbu bielych krviniek (zvýšená odolnosť organizmu) a stimuluje krvný obeh. Účinkuje aj ako diuretikum (vylučovanie vody a elektrolitov v moči).
Dá sa použiť ako kloktadlo, na inhalácia, ústna voda a čerstvá vňať sa dá použiť pri poštípaní hmyzom. V kozmetickom priemysle sa využíva na ústnu kozmetiku. Aromaterapia s tymiánom je úžasný zážitok. Ako čaj by sa mal piť s určitou mierou (možnosť spôsobenia zdravotných komplikácií).
Ide tiež o veľmi účinné antibiotikum, ktoré sa dá vypestovať doma na záhradke. Ako antibiotikum pomáha liečiť horné cesty dýchacie, angínu či astmu. Užíva sa však aj pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Pri depresiách sa odporúča tymián napchať do vankúša (pohladí na duši i na tele).
Tymián v kuchyni
Korenie je prevažne tvorené sušenými vetvičkami s listami a kvetmi alebo odtrhnutými listami. Zberá sa vňať a to na začiatku kvitnutia. Spoločne s bobkovým listom je súčasťou bylinkovej kvetinky bouquet garni. Tymián je veľmi výnimočné korenie aj obľúbená bylinka. Ako prísada do pokrmov aj ako liek je neoddeliteľnou súčasťou nejednej domácnosti.
Uskladnenie
Najlepšie je pestovať si čerstvý tymian na záhradke alebo balkóne, či okne a pri varení si odstrihnúť podľa potreby. Ak však takúto možnosť nemáme a kúpime si alebo dostaneme rezaný tymian, zabalíme ho do papierovej utierky, ktorú pokvapkáme studenou vodou, vložíme do mikroténového vrecka a odložíme do chladničky, kde vydrží približne dva týždne. Sušený tymian vydrží v dobre uzavretom obale jeden a pol až dva roky.
Tymián alebo materina dúška?
Botanici a záhradníci pomenúvajú príslušníkov rastlinnej ríše pre mnohých ľudí záhadnými latinskými názvami, ktoré dávajú podnet k otázkam, o akej rastline je to vlastne reč. Typickým príkladom je rod Thymus, patriaci do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Ľuďom, ktorí majú záujem o tymián, latinský názov Thymus jasne napovedá, že sa jedná o tymián a pritom majú záujem o materinu dúšku. Často je potom nutné vysvetľovať jednoduché rozuzlenie tejto záhady, teda že Thymus je spoločné rodové meno pre materinu dúšku aj tymián.
Rod Thymus obsahuje podľa niektorých zdrojov 40 - 50 druhov, podľa iných až 400 druhov, kedy je započítané aj značné množstvo krížencov. Najväčšiu druhovú rozmanitosť možno nájsť v Stredomorí, ale tymián a materina dúška sú rozšírené v celej Európe, severnej Afrike a Amerike, Ázii.
Rovnako ako iné byliny, tak aj tu najmä materinu dúšku sprevádza dlhá história jej používania a je opradená mnohými poverami. Rodové meno Thymus je odvodené od gréckeho slova "thumos" (vôňa), alebo "thymos" (odvaha). Starí Egypťania používali materinu dúšku na balzamovanie zosnulých, rímski vojaci sa kúpali vo vode s materinou dúškou, aby získali odvahu a silu. Materina dúška bola prvou rastlinou uvedenou na stredovekom zozname posvätných magických bylín. Bola používaná do kadidla na vykurovanie, pripravoval sa z nej posilňujúci nápoj. Verilo sa, že vetvička tejto byliny zaženie nočné mory, pomáha ľuďom uvidieť škriatkov, napomáha pevnému zdraviu a ženy robí neodolateľnými.
V ľudovom liečiteľstve bola a stále je materina dúška doporučovaná na liečbu chorôb dýchacích ciest a tráviaceho traktu. Zvonka užívaná lieči opuchy, dermatózy, akné. Silica je súčasťou liečebnej kozmetiky a žalúdočných likérov. Zvlášť materina dúška citrónová je vhodná na prípravu chutného čaju, polievok, smotanových omáčok, sladkých pokrmov a rýb. Listami možno dochutiť syry alebo varené zemiaky.
Tymián patrí medzi najstaršie úžitkové rastliny a prvé údaje o jeho pestovaní pochádzajú z obdobia okolo roku 3000 p.n.l. V ľudovej medicíne bol hojne doporučovaný proti mnohým chorobám. Tymiánom boli liečené choroby dýchacieho a tráviaceho traktu, prechladnutie, angína, bolesti hlavy, cukrovka, reumatizmus, chudokrvnosť, ale tiež rakovinu, bradavice alebo hadie uštipnutie. Už starí Gréci poznali antiseptické účinky tymolu, ktorý je obsiahnutý v silici z tymiánu. Tymol je dodnes používaný vo farmaceutickom priemysle, kde je pridávaný do ústnych vôd, kloktadiel, zubných pást a kvapiek proti kašľu.
Omnoho známejšie je však použitie tymiánu na dochutenie jedál, keď je najmä v európskej kuchyni takmer nepostrádateľným korením. Stredomorské jedlá by sa bez tymiánu obišli len ťažko, obsahuje ho preslávený "bouquet garni" (zväzok rôznych druhov korenia). Tymiánom sa ochucujú napr. polievky, omáčky, nátierky, všetky druhy mäsa, zelenina, syry, olivy, pečivo. Zaujímavosťou je, že tymián nestráca dlhším varením arómu a chuť, ako je to u väčšiny byliniek.
Materina dúška aj tymián ponúkajú vďaka svojej druhovej rôznorodosti nielen úžitok, ale tiež pôsobia veľmi dekoratívne v záhradných výsadbách, skalkách, bylinkových záhonoch alebo nádobách. Obzvlášť medzi materinou dúškou môžeme nájsť druhy a kultivary, ktoré sú pôdopokryvné (iba 5 cm vysoké kompaktné vankúše), iné vytvárajú kompaktné kríčky vysoké 15 - 20 cm, výnimkou nie je ani pestré sfarbenie listov, tzv. panašovanie, ktoré vytvára zaujímavý farebný kontrast vo výsadbách. Na jar až začiatkom leta sa potom môžeme tešiť z veľkého množstva drobných medonosných kvetov, ktoré mnohokrát dokážu prekryť samotnú rastlinu. Ich farba je podľa kultivaru biela, odtiene ružovej až po purpurovú.
Tymián sa nepýši takou rôznorodosťou. Okrem prírodných druhov sú však vyšľachtené odrody, ktoré vynikajú veľmi kompaktným vzrastom, alebo záplavou kvetov.
Materine dúšky aj tymián sú vytrvalé vždyzelené rastliny, z ktorých niektoré kultivary majú zaujímavé zimné sfarbenie listov, a tým sú dekoratívne aj v tejto dobe.
Všeobecne možno o rastlinách z rodu Thymus povedať, že vyžadujú slnečné stanovište a na živiny skôr chudobnú, suchšiu, hlinito - piesčitú zeminu. Neprospievajú v pôdach ťažkých a vlhkých.
Ak náhodou na našej záhrade nemáme vhodné pôdne podmienky, môžeme ich pred výsadbou upraviť vytvorením drenážnej vrstvy z kamienkov pod rastlinou a pridaním piesku do substrátu.
Po odkvitnutí je vhodné vykonať spätný rez (u kríčkovo rastúcich druhov) a skrátiť výhony na tretinu dĺžky. Podporí sa tak rozvetvenie a pekný kompaktný vzrast. Rozmnožovanie základných druhov vykonávame výsevom drobného osiva na jar do nádoby, najlepšie vonku, za prirodzených podmienok. Výsev v byte alebo skleníku nebýva príliš úspešný, pretože semenáčiky trpia vysokými teplotami a nedostatkom svetla. Akonáhle rastlina zosilnie presádzame ju po niekoľkých kusoch do kvetináčov, pestujeme ďalej a neskôr vysádzame na záhon. Vyšľachtené kultivary rozmnožujeme iba vegetatívne, teda odrezkami alebo delením trsov (iba pôdopokryvné), čím zostanú zachované typické odrodové znaky (farba listov, kvetov, kompaktnosť a pod). Delenie trsov vykonávame v jarnom období alebo na jeseň. Polo-vyzreté odrezky odoberáme od jari do konca leta a necháme ich zakoreniť v piesku alebo v substráte určenom na rozmnožovanie rastlín.
Môj typ:
Mäsovo-hubová plnka
500 g mletého bravčového mäsa
2 PL nasekaného čerstvého tymiánu
3 PL nasekanej petržlenovej vňate
4 nakrájané rožky
3 vajcia
4 cibule
200 g čerstvých húb
1/2 hrnčeka strúhanky
masť
soľ
čierne korenie
Na masti podusíme cibuľku do sklovita, pridáme nakrájané huby, tymian a šalviu a podusíme spolu 15 - 20 minút. Mäso zmiešame s vajíčkom, soľou, korením a rožkami. Vychladnutú zmes húb pridáme, vyformujeme do pozdĺžneho tvaru, obalíme v strúhanke a dáme piecť na 35 minút do rúry pri 200 °C.
Ratatouille (smažená zelenina)
2 baklažány (spolu asi 500 g) nakrájané na kocky
70 ml olivového oleja
2 veľké cibule pokrájané na plátky
3 na jemno nakrájané strúčiky cesnaku
1 červená paprika (80 – 100 g)
1 žltá paprika (80 – 100 g)
2 veľké cukiny nakrájané na kocky
650 g olúpaných paradajok (alebo 400 g konzervovaných a krájaných)
zmes byliniek - tymián, bazalka, šalvia, estragón
soľ
čerstvé mleté čierne korenie
Na oleji opražíme cibuľu a cesnak do sklovita, na nich potom osmažíme na kocky pokrájaný baklažán, mladé cukiny a papriky, ktoré priebežne solíme a koreníme čiernym korením. Ako posledné pridáme olúpané nakrájané paradajky. V prvej fáze robíme jedlo na silnom plameni, keď pridáme paradajky, plameň znížime. Na záver prihodíme zmes nasekaných, najlepšie čerstvých byliniek, ktoré sa už len chvíľku varia, aby jedlo správne voňalo.
Výsledný produkt by mal mať tak trochu konzistenciu leča, ale dôležité je, aby sa jednotlivé zeleniny nerozvarili. Ak treba, pokojne jedlo podlejeme suchým bielym vínom. Ratatouille sa dá jesť ako hlavné jedlo s bielym chlebom, ako teplá príloha k mäsu, ale je vynikajúca aj studená ako predjedlo alebo šalát.
Tofu na farebno
300 g hutného lahôdkového tofu pokrájaného na väčšie kocky
1 červená paprika nakrájaná na malé kocky
200 g tekvice hokkaido nakrájanej na malé kocky
300 g cukiny nakrájanej na malé kocky
300 g baklažánu nakrájaného na malé kocky
1 ČL lístkov čerstvého tymiánu
2 PL vňate petržlenu
4 PL sójovej omáčky
2 strúčiky cesnaku nakrájaného na plátky
1 väčšia cibuľa nakrájaná na drobno
100 ml oleja
čierne korenie
Na oleji orestujeme cibuľku, pridáme cesnak a po chvíli aj tofu. Opečieme ho zo všetkých strán. Zvyšné prísady dusíme pod pokrievkou asi 10 - 15 minút a pred dokončením pridáme sójovú omáčku. Podávame s basmati ryžou.
Cukinové placky
500 g nahrubo nastrúhaných cukín
200 g nahrubo nastrúhaného eidamu
2 najemno nakrájané cibule
1 najemno nastrúhaný zemiak
150 g polohrubej múky
3 vajcia
2 PL petržlenovej vňate
½ PL čerstvého oregana
½ PL čerstvého tymiánu
mleté čierne korenie
soľ
Nastrúhanú cukinu nasolíme, necháme 30 minút odstáť, potom z nej vyžmýkame prebytočnú vodu, všetko zmiešame a lyžicou formujeme malé placky, ktoré potom na horúcom oleji vyprážame.
Plnený chlieb
42 g čerstvých kvasníc
30 g cukru
650 ml vody
1 kg hladkej múky
15 g rasce
20 g morskej soli
Plnka:
2 PL posekaného rozmarínu
2 PL posekaného tymiánu
2 PL pažítky
čierne korenie a soľ
olivový olej
Kvasnice pomrvíme v prstoch na menšie kúsky, pridáme cukor a zalejeme polovicou vlažnej vody, premiešame a necháme kvasnice pracovať. Vo väčšej nádobe zmiešame múku, rascu a soľ a v strede masy vytvoríme priehlbinu. Do nej vylejeme kvások a pomaly prstami jednej ruky miešame smerom od stredu k obvodu. Pomaly prilievame zvyšnú vodu a stále hnetieme. Po premiešaní všetkej vody a múky začneme poriadne, už dvomi rukami, cesto miesiť a prekladať - aspoň 7 - 8 minút, aby sa poriadne po celom objeme rozložil lepok a kvasnice.
Cesto dáme do misy vymazanej olejom, posypeme ho múkou a prikryjeme potravinárskou fóliou, ktorú sme tiež potreli olejom. Necháme 30 - 45 minút kysnúť. Potom cesto ešte raz premiesime a rozdelíme na dve časti. Každú časť vyvaľkáme. Posypeme bylinkami, posolíme, okoreníme a polejeme olivovým olejom, zvinieme.
Chleby uložíme na plech tak, aby sa nedotýkali a necháme ich ešte na plechu 30 minút nakysnúť. Potom ich popicháme vidličkou a dáme do rúry piecť na 200 °C asi na 25 minút. O prepečení sa môžeme presvedčiť vpichom špajdle do chleba. Ak po jej vytiahnutí nezostalo na nej cesto, tak je chlieb upečený.
Dobrú chuť :-)