VERONIKA LEKÁRSKA – ( VERONICA OFFICINALIS L. )
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :
www.prirodaplus.sk/veronika-lekarska-veronica-officinalis-l
Čeľaď: Scrophulariaceae (Krtičníkovité)
Ľudové názvy: nádchová zelina, rozrazil, úložník, vretienko, biela betonika
Veronika lekárska
Rozšírenie: Rastie takmer v celej Európe s výnimkou arktickej časti Ruska a južnej polovice Pyrenejského polostrova, tiež na Azorských ostrovoch v Turecku a Iráne. Druhotne sa vyskytuje aj v Severnej Amerike. V SR sa vyskytuje roztrúsene až hojne na celom území, vrátane najvyšších polôh. Vzácnejšia je iba v oblastiach so súvislým výskytom vápnitých hornín.
Vyskytuje sa na lesných aj mimo lesných stanovištiach, vresoviskách, na suchých trávnatých svahoch, pasekách, suchších lúkach, pasienkoch a vo svetlých lesoch. Vyhľadáva minerálne chudobnejšie, slabo humózne, čerstvo vlhké až suchšie, piesčité až hlinité pôdy s kyslou reakciou. Preferuje kyslé podklady, na vápnitých rastie len tam, kde sú hlbšie pôdy.
Kvitne od júna do septembra.
Popis: Vytrvalá, poliehavá a chlpatá bylina, s bohato vetveným a hlboko koreniacim podzemkom. Byle sú plazivé až poliehavé, vetvené v uzlinách. Stonka býva 10-50 cm vysoká, oblá, dosť husto chlpatá a pri báze niekedy načervenalá. Listy sú protistojné, sediace alebo krátko stopkaté, vajcovito až široko elipsovité, 15-50 mm dlhé. Pri báze bývajú klinovité a celistvé, inak sú po okrajoch vrúbkované. Kvetenstvo býva 15-35 kveté. Kvetné stopky sú vzpriamené a výrazne kratšie ako listene. Koruna je 5-8 mm veľká, široko zvončekovitá, svetlomodro fialovej farby s tmavofialovými žilkami. Tyčinky sú trochu dlhšie ako koruna.
Kvitne od mája do augusta.
Plodom je tobolka, ktorá sa po dozretí otvára dvoma chlopňami. Potom vypadávajú drobné ľahké ploché semená, ktoré sú roznášané vetrom alebo stekajúcou vodou.
Využitie: Zbiera sa ako liečivá rastlina.
Účinky rastliny:
vysoká hladina cholesterolu, hypercholesterolémia
ateroskleróza, artérioskleróza, kôrnatenie tepien
čistenie krvi, detoxikácia
chronický ekzém
svrbenie stareckej kože
trávenie - podpora
zahlienenie žalúdka
poruchy čriev
nepokoj, nervozita, nespavosť - sedatívne účinky
pamäť, zlepšenie pamäti, okná, okienka
duševné prepracovanosť
nespavosť
závraty
žltačka - podpora liečby
močové kamene, močový piesok
obličkové kamene, ľadvinový piesok
reuma, reumatizmus, reumatoidná artritída, reumatické bolesti
suchý zápal priedušiek, bronchitída, katar priedušiek
chronické ochorenia kože, pokožky
ekzémy
rany - zle sa hojace rany
vredy predkolenia, rany v oblasti predkolenia
dna
Zbierajú sa olistené kvetenstvo, teda počas kvitnutia. Táto liečivá rastlina je podľa tradície našich predkov obľúbenou prísadou čajov čistiacich krv a pomáha vyliečiť chronické ekzémy spoločne so žihľavou. Slabé aj citlivé osoby znášajú túto bylinku veľmi dobre na žalúdok pre jej mierne účinky, lebo povzbudzuje aj trávenie. Vylieči aj zahlienenie žalúdka a poruchy čriev.
Veronika má priaznivé účinky pri nervozite, ktorej pôvod je v duševnej prepracovanosti. Jedna šálka čaju, ktorú vypijeme večer pred spaním, má upokojujúce účinky.
Veronika pôsobí na dobrú pamäť a odstraňuje pocity závrate. Zmiešaná s koreňom zeleru odstraňuje slabosť nervov a melanchóliu (zádumčivosť).
Veronika vynikajúco pôsobí aj pri žltačke a piesku v moči, pri reumatických bolestiach končatín.
Veronika priaznivo pôsobí pri zastaranom suchom zápale priedušiek (bronchiálnom katare).
Ako prsný čaj používame zmes rovnakého dielu pľúcnika lekárskeho, listov podbeľu, skorocelu a veroniky osladený trochou medu.
Pri žltačke, pri chorobách pečene a sleziny použijeme túto čajovú zmes: 50 g púpavy, 25 g kvetov čakanky, 25 g marinky voňavej, 50 g veroniky. Bylinky dobre premiešame. Cez deň je potrebné vypiť dve šálky nesladeného čaju po dúškoch (na 1/4 litra vody jednu kopcovitú kávovú lyžičku).
Z kvitnúcej rastliny veroniky môžeme pripraviť aj čerstvú šťavu, ktorá sa odporúča pri chronických chorobách kože, predovšetkým pri ekzémoch. Užívame počas dňa dvakrát až trikrát po jednej lyžičke. Pretože sa v starých bylinkárskych knihách veronika odporúča aj ako bylina na rany, odporúča sa použiť ju pri zapálených a ťažko sa hojacich ranách, zvlášť v blízkosti holennej kosti (vredy predkolenia). Ranu najskôr vykúpeme v čajovom odvare, neskôr dáme na ranu na noc obklady, ktoré sme namočili do spareného čaju a potom ich zabalíme teplým zábalom.
Tí, ktorí trpia na reumu a dnu, mali by raz vyskúšať účinok tinktúry z veroniky, ktorú si môžeme sami pripraviť. Túto tinktúru používame zvonka na vtieranie do kože, vnútorne berieme trikrát denne 15 kvapiek s troškou vody či čaju. V každom prípade sa odporúča piť každý rok nejaký čas ( 1-2 týždne ) čaj z čerstvo natrhanej veroniky - obmedzuje kôrnatenie tepien a telu dodáva pružnosť svojimi krv čistiacimi účinkami.
Spôsoby užívania veroniky:
Čaj z veroniky lekárskej: Jedna vrchovato naplnená kávová lyžička na 1/4 litra vody, len sparíme, krátko vyluhujeme.
Čerstvá šťava z veroniky lekárskej: Čerstvú vňať umyjeme a pretlačíme cez domáci odšťavovač, naplníme do malých fľaštičiek a vložíme do chladničky.
Tinktúra z veroniky: Jednu vrchovatú dvoj-hrsť kvitnúcej, nadrobno pokrájanej vňate dáme do litra 38 až 40% pálenky a necháme stáť štrnásť dní na slnku alebo na teplom mieste. Potom precedíme.