Yzop lekársky Hyssopus officinalis L. (Fialový)
www.prirodaplus.sk/yzop-lekarsky-hyssopus-officinalis-l-fialovy
Ľudové názvy: izop, hisóp, hysop, hysop leční, iburský koreň, izop, Izóp, izop lekársky, jezevček, ľanovec, vízop, yzop lekársky, yzopek alebo yžop.
Yzop pochádza z Prednej Ázie a stredomorskej oblasti. Na naše územie a do strednej Európy sa dostal vďaka benediktínom. Tento mníšsky rád ho v období stredoveku preniesol cez Alpy do svojich kláštorných záhrad, odkiaľ sa rozšíril do okolia a ostatných usadlostí. Vďaka svoje aromatickej chuti a liečivým vlastnostiam sa stal súčasťou liečiteľstva a dobovej kuchyne.
Yzop sa používal ako korenie do prívarkov, šalátov, smotanovo strukovinových polievok, zeleniny, plniek a zemiakov.
Ako aromatická bylinka chutne vynikne na divine a červenom mäse. V súčasnosti ju používajú pri výrobe likérov a kvasené listy yzopu obsahuje mierne alkoholický nápoj - arabský šerbet.
Teraz je domovom yzopu lekárskeho (Hyssopus officinalis) južná Európa a stredná Ázia. Darí sa mu v teplejších, slnečných a pred vetrami chránených oblastiach.
Biológia rastliny
Poloker z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), predtým pyskatých (Labiatae). Je to pôvodná rastlina Stredozemia. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach západnej a strednej Európy, na východe rastie až po Kaukaz a západnú Sibír. U nás rastie na slnečných a suchých lúkach, rumoviskách, železničných a suchách lúkach, rumoviskách, železničných násypoch, v priekopách v oblasti nížin a pahorkatín. Yzop je rozkonárený poloker výšky 20 – 60 cm s protistojnými vetvami. Vetvy sú priame, listy kopijovité, krátko zašpicatené, so silne aromatickými žliazkami. Kvety sú modré až fialové s kalichom. Plody sú tmavohnedé tvrdky. Pestuje sa aj ako okrasná rastlina.
Kvitne od júla do septembra. Aromatická, veľmi medonosná rastlina. Vyhovuje mu stredný typ pôdy, teda pôda ľahšia, dobre priepustná a vápenatá. Nemá rád piesočnaté, kyslé ani mokré pôdy. Pestuje sa ako viacročná rastlina, štyri až päť rokov na jednom mieste, preto vyžaduje dobre pripravenú pôdu.
Bohato olistenú, asi 30 cm vysokú vňať zberáme (kosíme) vždy na začiatku kvitnutia aj dvakrát do roka, začiatkom júla a septembra. Na koreni ponecháme asi desaťcentimetrové drevnaté strnisko.
Zbierame kvitnúcu, príp. odkvitajúcu vňať a to spravidla dva razy do roka. Zrezávame mäkké bylinné, hojne olistené, najviac 30 cm dlhé časti. Pri druhom zbere sú najcennejšie nové výhonky. Sušíme pri teplote do 35 °C (silicová droga), pozorne, aby príliš nevyschla, teda aby jej listy neopadali. Schne pomaly. Vňať sušíme asi v desaťcentimetrových vrstvách prirodzeným teplom, dobre vetráme. Usušená má sivú farbu, korenistú, gáfrovú vôňu a príjemne horkú chuť. Uschovávame dobre uzavretú a chránime pred svetlom a vlhkom. Môže byť aj dlhšie uskladnená. Osobitne kvalitnú drogu tvoria lístky a kvitnúce vŕšky stonky. Uchovávame ju v dobre uzatvorených nádobách, v suchu a tme.
Yzop bol jednou z najrozšírenejších posvätných a očistných rastlín, ktorá sa používala viac ako dve tisícročia. Jeho liečivé účinky popisujú už staré stredoveké herbáre.
Očisťovanie priestoru a vydymovanie
Starí Gréci a Rimania yzopom očisťovali chrámy a iné posvätné miesta. Starí Semiti zasa spaľovali yzop pri rôznych očistných rituáloch. Známy je biblický žalm 51.9. „ Zbav ma hriechu, očisti ma Yzopom a budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh.“
Yzop sa používal na kúpele na očistu osôb, zvierat a stavieb alebo ich odvarom z yzopu rovno postriekali. Ak bol niekto urieknutý, odporúčalo sa mu urobiť si kúpeľ z yzopového odvaru. Verilo sa, že zväzok yzopu zavesený v dome odvracia od jeho obyvateľov zlé negatívne sily. Yzop sa používal ako ochranná a purifikačná (očistná) rastlina, na povzbudenie mysle, odvahy a sily podobne ako cezmína alebo vavrín. Sušený yzop sa tiež nosil pri sebe na odvrátenie negatívnych energií. Z toho istého dôvodu sa rastlina dávala do miestností ako dekorácia. V starej keltskej tradícii sa zväzok yzopu očisťoval oltár pred obradom. Pri spaľovaní vydáva yzop ľahko pichľavú vôňu, preto je ho vhodné miešať s inými vonnými rastlinami. Vydymovadlo, ktoré zjasňuje pocity, je vhodné vytvoriť zmiešaním yzopu s cypruštekom (Chamaecyparis lawsoniana), kadidlovníkom (Olibanum) a cédrom.
O čom píšu staré herbáre:
V strednej Európe sa yzop pestoval v kláštorných záhradách od raného stredoveku ako liečivá rastlina. Používal sa v kombinácii so šalviou alebo jablčníkom obyčajným, ktoré majú podobné liečivé vlastnosti pri infekciách dýchacieho aparátu. Staré herbáre ho popisujú pri liečbe astmy, chronickej bronchitídy, bolestiach hrdla a pri zápaloch pľúc. Zelené časti rastliny sa odporúčalo pridávať do polievky pre astmatikov. Zvonku sa yzop aplikoval pri poraneniach, modrinách a reumatických ochoreniach. Účinky yzopu podrobne popisuje aj vynikajúci stredoveký Mathioliho herbár z roku 1562: „Pití odvaru yzopu s fíky, routou a medem ve vode, rozdeluje tuhý, speklý a lepkavý, nečistý šlem v plicích, púsobí volné vykašlávání, vyprázdňuje a vyčišťuje prsa, klidní kašel a dýchavičnost. Proti šlaku (mrtvici) je dobré potíraní a mazatí zastuzené údy a suché žíly (nervy) olejem, v nemž bylo močeno listí a kvet yzopový ve sklenici a na slunci.“
Zloženie rastliny
Yzop obsahuje 0,3 -1 % silice s hlavnou zložkou 1 punokamfónom, pínény (asi 15 %), cineol a triesloviny (asi 8%), flavonoidy a organické kyseliny (ursolová a oleanolová). Zbiera sa kvitnúca yzopova vňať (Herba hyssopi), ktorú je vhodné zbierať predovšetkým v počiatočnej fáze kvitnutia. Prípadne sa zbierajú aj nezdrevnatené olistené stonky. Počas jednej sezóny je možné nazbierať dve až tri úrody liečivej rastliny. Bylina má typický gáfrový pach, korenistú, horkastú a aromatickú chuť. Silica má antibakteriálne účinky, ale aplikuje sa menej často ako vňať.
Využíva sa v lekárnictve na získavanie silice a v likérnictve. Osoží pri zápaloch močových ciest, chronickej bronchitíde (zápale priedušiek), pri záchvatoch prieduškovej astmy (záduchu), pri bolestivej menštruácii a pod. Vnútorne i zvonka sa uplatňuje (podobne ako listy šalvie) pri častom, najmä nočnom, chorobnom potení. Je posilňujúcim nápojom starých ľudí. V domácnostiach slúži ako korenie do polievok a omáčok, alebo ako šalát. Včelám poskytuje dobrú pašu.( Yzop je vysoko medonosný). Pridáva sa i do krmív pre dobytok.
Droga, ako sme už spomenuli znižuje potenie, v menšej miere pôsobí na uľahčenie odkašlávania a na odhlienenie pri zápaloch horných dýchacích ciest a pri astme.
Zvyšuje chuť do jedla. Vysoké dávky však môžu vyvolať kŕče.
V ľudovom liečiteľstve sa používa pri bolestiach žalúdka, zlom trávení, aj ako slabé preháňadlo. Sušené i aromatickejšie čerstvé mladé listy sa ako korenina používajú do zelených šalátov. Listy i vňať sa pridávajú do polievok, zeleninových, zemiakových a rybacích šalátov, do bylinkového masla, tvarohu. Široké použitie nachádza droga i v konzervárenskom a likérnickom priemysle ako korenina či prísada do likérov. V kozmetike sa používa pri výrobe ústnych vôd.
Je posilňujúcim nápojom starých ľudí, slúži aj ako korenie do polievok, omáčok alebo ako šalát.
Bylina podporuje vykašliavanie, vhodná je aj na žalúdočné ťažkosti, pôsobí ako dobrý močopudný prostriedok. 1 kávová lyžička na šálku nálevu je vhodná na pitie 2x až 3x denne.
V kuchyni: Užívajú sa čerstvé i sušené listy, nedrevnaté vrcholky i kvety. Nepoužívame veľké dávky, 1-2 lyžičky listov do pokrmu pre 4 osoby (1 lyžička sušených). Čerstvé lístky spolu s kvetmi sa malom množstve môžu pridávať do marhuľových, broskyňových a jablčných koláčov. Kvetmi môžeme prizdobiť šaláty, chlebíčky, zákusky. Predovšetkým je korením zemiakových, mäsových a rybacích šalátov, používa sa na nakladanie mäsa a zveriny. Zlepšuje trávenie tučných a ťažkých pokrmov, pridáva sa ku zverine, baraniemu mäsu a do paštét, strukovín, k rybám, do hydiny, pri príprave kečupov a paradajkovej omáčky. Ochutí i pečeňové knedlíčky, nádievky, pomazánky, bylinkové maslá, zelené omáčky, majonézy, ragú omáčky, zeleninové šaláty. Jeho aróma a horkastá chuť sa uplatňuje pri príprave bylinných likérov a dezertných vínach.
Yzop možno ako čerstvý používať počas celého roka, na sušenie ho treba trhať na počiatku kvitnutia. Má korenistú, gáfrovitú vôňu i príchuť, je ľahko horkastý. Okrem silice, flavonoidov, trieslovín a.i. obsahuje v čerstvom stave vitamíny – C v 100 g obsahuje až 170 mg ( 5x viac ako citrón!)
Ďalšie kuchynské využitie: Mladé listy yzopu môžeme použiť do polievok, na mastnejšie ryby, do omáčok, plniek, šalátov, v menšom množstve k dusenému hovädziemu a jahňaciemu mäsu a divine. Dáva zaujímavú chuť šošovici, ale aj iným strukovinám. Často sa používa ako súčasť grilovacích a koreninových zmesí.
Recept na čaj: nechajte vylúhovať 7g kvetov yzopu v 1,5 l - 2l vriacej vody po dobu 10 minút. Oslaďte ho medom a užívajte 3x denne 2dcl. Tento čaj pomáha pri liečbe pľúcnych ochorení. Je považovaný tiež za tekutinu, ktorá pôsobí proti hlístům v črevách.
Yzop vo fytoterapii
Táto rastlina je základnou bylinou pre liečbu zápalu priedušiek ako expektorans (podporuje uvoľnenie a odstránenie hlienu z dýchacieho aparátu). Jej pôsobenie je antibiotické a dezinfekčné. Yzop je možné použiť aj ako kloktadlo, ktoré je veľmi účinné. Používa sa tiež ako mierne tonikum a stimulans hlavne u starších ľudí. Yzop sa požíva aj ako samostatná liečivá rastlina, ale často je súčasťou rôznych bylinných zmesí. Pri ochoreniach dýchacieho aparátu sa yzop kombinuje so skorocelom kopijovitým, kvetom divozelu veľkokvetého a koreňom omanu pravého. Pri geriatrickom použití sa kombinuje s rastlinami adaptogénneho charakteru, ako je ženšen a koreň eleuterokoku ostnatého. Studený yzopový čaj je vynikajúce antihydrotikum (látka na zníženie potenia) hlavne pri nežiaducom nočnom potení a potení v klimaktériu. Pri urologických ochoreniach sa yzop kombinuje so zlatobyľou obyčajnou a koreňom ihlice tŕnistej. Pri liečbe dyspepsie (súbor tráviacich ťažkostí, ktoré môžu byť rôznych chorôb gastrointestinálneho traktu) je vhodné ho kombinovať s mätou piepornou, jablčníkom obyčajným alebo feniklom. Dávkovanie yzopu by sa malo dodržiavať. Vyššie dávky a dlhodobejšie používanie môže vyvolať kŕče! Rastlina je veľmi obľúbená aj ako korenina v Stredozemí.
Recepty ľudového liečiteľstva
Recept na prieduškový čaj: Pripravíme zmes zo 100 g sušeného yzopu, 50 g listu skorocelu kopijovitého, 50 g kvetu divozelu veľkokvetého s 20 g vňate konopnice žltkastobielej. Z tejto zmesi zoberieme 1 vrchovatú kávovú lyžičku, zalejeme 1 šálkou prevarenej vody (22 – 250 ml) a lúhujeme 3 minúty.
Recept na prípravu tinktúry pri tráviacich problémoch: Pripravíme zmes zo sušených bylín: 30 g archangeliky lekárskej, 30 g rozmarínu lekárskeho, 30 g yzopu lekárskeho, 30 g majoránu záhradného, 30 g dúšky materinej, 30 g paliny pravej a 30 g šalvie lekárskej. Rastliny dáme spolu do 2,5 litra 40% alkoholu (napr. vodka) a necháme postáť dva týždne na slnku. Zmes potom prefiltrujeme cez gázu, naplníme do fľašiek a uzavrieme. Tinktúra je vhodná na užívanie pri poruchách trávenia, bolestiach žalúdka, pri črevných infekciách a zápche. Užívame 1čajovú lyžičku tinktúry nalačno.
Recept na tinktúru s afrodiziakálnymi účinkami: Do 1 litra kvalitného bieleho vína pridáme 75 g yzopu a lúhujeme 8 dní. Užívame denne večer pred spaním pol šálky (120 ml), známy bylinkár Janča odporúča užívať túto tinktúru pred pohlavným stykom v dávke 250 ml.
Recept na yzopový sirup pri zápale priedušiek: Do 250 ml vriacej vody vložíme 30 g sušených kvetov yzopu, necháme variť pol minúty, odstavíme zo sporáka a necháme lúhovať 4 hodiny. Prefiltrujeme cez gázu, pridáme 400 – 500g cukru. Na miernom ohni za stáleho miešania varíme až do sirupovitej konzistencie. Pripravený sirup nalejeme do fľašiek, uzavrieme, skladujeme v chlade a v tme. Sirup je vynikajúci na uvoľňovanie hlienu z horných dýchacích ciest a na podporu jeho vykašliavania. Užívame 5 polievkových lyžíc sirupu denne (deti užívajú polovičnú dávku!).
Recept na yzopový olej na vonkajšie použitie: 50 g sušených kvetov yzopu zalejeme 500 ml olivového oleja a 30 minút mierme varíme vo vodnom kúpeli. Potom nádobu prikryjeme, najlepšie plátnom, a necháme 3 – 4 dni postáť. Yzopový olej je vhodné požívať na zmiernenie bolesti podráždenej kože následkom silného opálenia na slnku a tiež na masáž postihnutých končatín po mozgovej príhode.
Čaj vhodný pri menštruačných bolestiach: pripravíme si zmes sušených kvetov yzopu, lipy a majoránu v rovnakom pomere. Z tejto zmesi zoberieme 1 vrchovatú kávovú lyžičku, zalejeme 1 šálkou prevarenej vody (200 – 250 ml) a lúhujeme 3 minúty.
Zaujímavý recept (podľa M. Trebenovej) na prevenciu pred mozgovou príhodou: pripravíme zmes bertramového koreňa (Anacyclus pyrethum), kvetu levandule lekárskej, majoránu záhradného, kuklíka mestského, nátržníka zlatého, všelieku hojivého, rozmarínu lekárskeho, šalvie lekárskej, fialky voňavej. Koreňa archangeliky lekárskej a yzopu lekárskeho v rovnakom pomere. Jednu vrchovatú čajovú lyžičku tejto zmesi zalejeme jednou šálkou horúcej prírodnej jablčnej šťavy, necháme lúhovať pol minúty, precedíme a pijeme 3 – 5 šálok denne.
Recept na čaj pri zápale medzi rebrových svalov: Jednu polievkovú lyžicu sušeného yzopu a jednu polievkovú lyžicu sušeného ibišteka vložíme dok 500 ml studenej vody, necháme zovrieť, odstavíme a 10 minút lúhujeme, potom precedíme. Pijeme tri šálky denne pred hlavným jedlom.
Moj typ: :-)
V kuchyni sa z yzopu varia polievky, pridáva sa do šalátov alebo na mäso alebo ryby.
Libanonské zelené závitky s yzopom:
Menšia hlávka kapusty, soľ, 2 lyžice oleja, 1 dl vody, 2 lyžice paradajkového pretlaku, šťava z polovice citrónu, soľ, strúčik cesnaku, 2 lyžice čerstvého yzopu, ½ lyžice čerstvej mäty,
Nádievka: 1 cibuľa, lyžica oleja, 3 strúčiky cesnaku, 300 g mletého mäsa (akéhokoľvek), lyžička rímskej rasce (kumín), soľ, ½ lyžičky štipľavej papriky, špetka škorice, lyžica sekaného čerstvého yzopu, šálka polouvarenej ryže, ¼ šálky sparených hrozienok.
Hlávku kapusty rozdelíme na listy a ovaríme v slanej vode. Silné rebrá listov zrežeme a neskôr pokrájané udusíme so závitkami. Na panvici – na oleji speníme nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme mäso, dobre premiešame, opečieme, okoreníme a posolíme. Pridáme ryžu, hrozienka, opäť zamiešame a odložíme z ohňa. Oschnuté listy kapusty naplníme nádievkou a kladieme do panvice s rozpáleným olejom. Prudko opečieme, podlejeme vodou s pretlakom, citrónovou šťavou, nakrájaným cesnakom, soľou a dusíme asi 30 min. Hotové jedlo posypeme nakrájaným yzopom a mätou alebo rozdrobenými sušenými bylinkami.
Roštenky na banánoch s yzopom:
4 roštenky, 1 cibuľa, 4 lyžice olivového oleja, 5 banánov, 10 naložených cibuliek, soľ, mleté korenie, lyžička medu, 2 lyžice zmesi yzopu, mäty, saturejky, lyžica citrónovej šťavy, lyžica múky.
Roštenky naklepeme, osolíme, okoreníme. Na oleji osmahneme nakrájanú cibuľu, pridáme roštenky, opečieme ich po obidvoch stranách. Podlejeme vodou, podusíme domäkka. Potom pridáme na kolieska nakrájané banány, cibuľky, med, osolíme, okoreníme, zaprášime múkou a na panvici opečieme. Keď je jedlo hotové, vmiešame posekaný yzop a ostatné bylinky, ochutíme citrónovou šťavou. Podávame s ryžou a ovocno-zeleninovám šalátom (hlávkový šalát alebo pekinská kapusta), paradajka, banán, jablko, mandarinky, cibuľa, soľ, korenie, citrónová šťava, olej, lyžička medu. Podobne možno upraviť teľacie, morčacie a kuracie rezne.
Dobrú chuť a dajte prosím vedieť, či YZOP využívate... :-)
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :